Človek nachádza inšpiráciu v prírode od nepamäti. Indiáni považovali kukuricu za zlato, hľuzovky sa ním dajú vyvážiť. A preto, ak idete na prechádzku do prírody, oplatí sa mať oči otvorené.
Hrdina dnešného príbehu je muž stredného veku, čerstvo nezamestnaný, ktorý sa rozhodol aspoň na chvíľu zabudnúť na svoje problémy a okolitú pandémiu a vybral sa prechádzku do prírody.
V okolí Piešťan natrafil na vyvrátený strom. Možno v iný deň by bol prešiel okolo a nevenoval mu ani myšlienku. No práve v ten osudný deň sa rozhodol, že preskúma jeho korene.
Keď sa prizrel bližšie, zbadal lesk kovu a po troche skúmania zistil, že pri koreňoch stromu boli zakopané kovové kúsky striebornej farby tvarom podobné minciam. Sprvu si nemyslel, že jeho objav má nejakú hodnotu. Ale keďže už napohľad vyzerali staro, ohlásil ešte z miesta nálezu svoj objav Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) Trnava.
„Po prezretí predmetov sme ihneď rozpoznali stredoveké strieborné mince – fenigy. Následne sme ešte prehľadali celý vývrat s detektorom, ktorý vydával na jednom mieste silný signál. Drobnými nástrojmi sme opatrne odkryli miesto signálu a našli sme tu koncentráciu mincí na ploche 25 x 20 cm,“ priblížil nález Matúš Sládok z Pamiatkového úradu v Trnave.
Zdalo sa, že ide o menší obnos strieborných mincí – fenigov z obdobia 13. alebo 14. storočia. No nakoniec sa ukázalo, po podrobnom skúmaní, že nález je oveľa väčší.
„Celkovo sa našlo 147 mincí vrátane neúplných, z čoho 25 našiel ohlasovateľ,“ upresnil Sládok.
Ohlasovateľ sa zároveň týmto nálezom obohatil aj o pár tisíc eur.
Podľa Matúša Sládka takéto nálezy skrytých hromád fenigov nie sú ničím nezvyčajným. Ich koncentrácia je hustejšia hlavne na západnom Slovensku.
Každý nalez takéhoto zakopaného pokladu však má aj smutnú stránku. Väčšina majiteľov týchto pokladov ich zakopalo preto, aby ich uchránili pred nepriateľmi či zlodejmi. A keďže ich ukryli, určite sa po ne chceli vrátiť, či už oni alebo ich príbuzní.
No ak zostali v zemi skryté až do dnes, je veľmi pravdepodobné, že ich majitelia prišli o život tragicky a už sa po poklad nemal kto vrátiť.
Zároveň sa naskytá otázka, koľko takýchto pokladov naša krajina skrýva. Preto pamätajte, do prírody s očami na stopkách!
