Vitajte pri čítaní ďalšieho článku zo série Dejiny vytesané do kameňa. V dnešnej, už 11tej časti sa pozrieme na to, že rôzne kamenné, hlinené či mramorové tabule s nápismi nemusia byť zaujímavé len tým, čo je na nich napísané, no aj čo je v nich zachované. Vďaka moderným technológiám a nášmu dnešnému poznaniu DNA sa vedcom podarilo niečo nezvyčajné.
Vedci z Oxfordskej univerzity priniesli prvú úspešnú extrakciu starovekej DNA z 2900 rokov starej hlinenej tehly. Analýza, publikovaná koncom augusta 2023 v Nature Scientific Reports, poskytuje fascinujúci pohľad na rozmanitosť rastlinných druhov pestovaných v tej dobe a na danom mieste a mohla by otvoriť cestu k podobným štúdiám o hlinenom materiáli z rôznych lokalít a časových období.
Hlinená tehla, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Národnom múzeu Dánska, pochádza z paláca novoasýrskeho kráľa Ashurnasirpala II v starobylom meste Kalhu. Dnes známy ako Severozápadný palác v Nimrude (dnešný severný Irak), jeho výstavba sa začala okolo roku 879 pred Kristom.
Tehla má klinový nápis (napísaný v dnes už vyhynutom semitskom jazyku akkadčina), ktorý uvádza, že ide o „Majetok paláca Ashurnasirpal, kráľa Asýrie.“ To umožnilo vedcom datovať tehlu na presnosť v rozsahu +- 10 rokov (879 pred Kr. do roku 869 pred Kristom).
Počas projektu digitalizácie v múzeu v roku 2020 sa skupine vedcov podarilo získať vzorky z vnútorného jadra tehly, čo znamená, že od vytvorenia tehly existovalo nízke riziko kontaminácie DNA. Tím extrahoval DNA zo vzoriek prispôsobením protokolu, ktorý sa predtým používal pre iné porézne materiály, ako je kosť.
Po sekvenovaní extrahovanej DNA výskumníci identifikovali 34 rôznych taxonomických skupín rastlín. Rastlinné čeľade s najhojnejšími sekvenciami boli Brassicaceae (kapusta) a Ericaceae (vresovité). Ďalšie zastúpené čeľade boli Betulaceae (breza), Lauraceae (lavórovité), Selineae (dážďovníkovité) a Triticeae (pestované trávy).
S interdisciplinárnym tímom zloženým z asyriológov, archeológov, biológov a genetikov dokázali porovnať svoje nálezy so súčasnými botanickými záznamami z Iraku, ako aj so starými asýrskymi popismi rastlín.
Tehla by bola vyrobená predovšetkým z bahna nazbieraného v blízkosti miestnej rieky Tigris, zmiešaného s materiálom, ako sú plevy alebo slama, alebo zvierací trus. Pred napísaním klinovým písmom by sa tvaroval vo forme a potom sa nechal uschnúť na slnku. Skutočnosť, že tehla nebola nikdy spálená, ale ponechaná prirodzene vyschnúť, dodalo vedcom nádej, že genetický materiál zachytený v hline bude zachovaný.
Dr. Sophie Lund Rasmussenová (Výskumná jednotka pre ochranu voľne žijúcich živočíchov, Katedra biológie, Univerzita v Oxforde), spoločná prvá autorka článku, povedala:
„Boli sme úplne nadšení, keď sme zistili, že starodávna DNA, účinne chránená pred kontamináciou vo vnútri masy hliny, sa dá úspešne extrahovať z 2 900 rokov starej tehly. Tento výskumný projekt je dokonalým príkladom dôležitosti interdisciplinárnej spolupráce vo vede, pretože rôznorodé odborné znalosti zahrnuté v tejto štúdii poskytli holistický prístup k skúmaniu tohto materiálu a výsledkom, ktoré prinieslo.“
Okrem fascinujúceho náhľadu, ktorý táto tehla odhalila, výskum slúži ako dôkaz koncepcie a metódy, ktorú možno použiť na mnohé ďalšie archeologické zdroje hliny z rôznych miest a časových období po celom svete, aby sa identifikovala minulá flóra a fauna.
Hlinené materiály sú takmer vždy prítomné v akomkoľvek archeologickom nálezisku po celom svete a ich kontext znamená, že ich možno často datovať s vysokou presnosťou.
Táto štúdia opísala iba extrahovanú rastlinnú DNA, pretože to boli najrozšírenejšie a najlepšie zachované vzorky. V závislosti od vzorky však možno potenciálne identifikovať všetky taxóny vrátane stavovcov a bezstavovcov. Schopnosť poskytnúť presné opisy starovekej biodiverzity by bola cenným nástrojom na lepšie pochopenie a kvantifikáciu súčasnej straty biodiverzity a na získanie hlbšieho pochopenia starovekých a stratených civilizácií.
„Vďaka nápisu na tehle môžeme hlinu zaradiť do relatívne špecifického časového obdobia v konkrétnom regióne, čo znamená, že tehla slúži ako časová kapsula biodiverzity o jedinom mieste a jeho okolí. V tomto prípade poskytuje výskumníkom jedinečný prístup k starým Asýrčanom,“ povedal Dr Troels Arbøll, spoločný autor článku a mladší vedecký pracovník na Fakulte ázijských a blízkovýchodných štúdií Univerzity v Oxforde, kde sa štúdia uskutočnila.
Štúdia „Odhalenie tajomstiev 2 900 rokov starej hlinenej tehly, objavenie časovej kapsuly starovekej DNA“ bola publikovaná v Nature Scientific Reports.
Ak sa bude dať táto metóda dať aplikovať aj na iné hlinené nálezy, poskytne vedcom účinný nástroj na skúmanie nie len príbehov z minulosti aj reálny obraz o vtedajších prírodných podmienkach.
V prípade záujmu, si môžete preštudovať celý vedecký článok v angličtine kliknutím TU.
