Astronómia, pozorovanie planét a objavovanie záhad vesmíru sa zvyčajne spája s modernou vedou. Pristáli sme na Mesiaci, vieme sa nielen pozrieť ale aj dostať na miesta, o akých sa starým Grékom nesnívalo. Alebo je to inak? Existovali počítače tisíce rokov predtým ako vznikol prvý moderný počítač?

Čo je Mechanizmus z Antikytéry?

Považuje sa za najkomplexnejšie zariadenie aké vzniklo v starovekom svete. Môžeme ho nazvať prvým analógovým počítačom na svete. Viac ako 2000 rokov starý, ručne poháňaný prístroj dokázal predpovedať astronomické udalosti. Zatmenie a pohyb, či presnú polohu Slnka, Mesiaca a ostatných planét.

Mechanizmus bol objavený v roku 1901 vo vraku rímskej lode. Tá sa potopila neďaleko gréckeho ostrova Antikytéra približne okolo roku 67 p.n.l. Už viac ako 100 rokov zamotáva tie najväčšie vedecké mozgy súčasnosti a spôsobuje údiv.

Kontroverzia ohľadom tohto zariadenia spočíva najmä v tom, že nie je známy jeho presný pôvod. Nevieme kto a kedy ho vyrobil. Vieme len, že sa nachádzala na rímskej lodi, ktorá putovala na oslavu usporiadanú Júliusom Cézarom. Možno korisť, možno dar. Ale odkiaľ, to nevedno.

Mechanizmus je vyrobený z bronzu a vďaka kombinácii viac ako 30 ozubených kolies dokáže predpovedať rôzne astronomické javy, ale aj dátum Olympijských hier.

Ako som povedala, vedci študujú Mechanizmus dlhé roky. Úlohu im sťažilo aj to, že do dnešného dňa prežila len približne tretina celku mechanizmu a tá je rozlámaná na 82 častí. No nedávno sa vedcom z  University College London podarilo odhaliť záhadu a fungovanie prístroja.

Ako to funguje?

Zariadenie pozostávalo z 37 ozubených koliesok, ktoré boli zasadené do dreveno-bronzovej debničky. Z jednej strany krabičky boli dva ciferníky, z druhej len jeden. A tu prichádza prvá kontroverzia. Ukázalo sa, že zariadenie používa také diferenciálne prevody, ktoré vedci dodnes predpokladali, že vznikli v 16. storočí nášho letopočtu!

Pri rôznych výskumoch, hlavne v nedávnom, z roku 2005, objavili vnútri úlomkov text z tisíce písmen a zároveň čísla. Zvlášť dve zaujali ich pozornosť. 462 a 422. Prvé číslo vyjadruje cyklus Venuše, ktorý trvá 462 rokov a druhý údaj je cyklus Saturnu – 422 rokov. Keďže ide o veľmi dlhý cyklus a pri pozorovaní zeme sa planéty zdanlivo hýbu opačnými smermi, na odhalenie takého cyklu je potrebné dlhodobé pozorovanie.

„Klasická astronómia prvého tisícročia p.n.l. vznikla v Babylone, no nič nám neprezrádza, ako dokázali Gréci prísť na mimoriadne presný 462-ročný Venuše a 442-ročný cyklus Saturnu,“ vysvetľuje člen výskumného tímu, Aris Dacanalis.

A tu prichádza skutočný hlavolam. Ak klasická astronómia vraj vznikla medzi rokmi 1000 – 500 p.n.l. a Mechanizmus, ktorý tak presne zaznamenáva takmer 500 ročné cykly planét existoval v roku 67 p.n.l. sú zrejme domnienky o vzniku astronómie veľmi nepresné.

Kedy a kto navrhol sledovanie pohybu týchto planét, ktoré muselo trvať minimálne tých 462 rokov? A kto zostrojil Mechanizmus? Kde je národ natoľko inteligentný, že viac ako 3000 rokov pred prvým moderným počítačom vedeli zostrojiť jeho mechanického predchodcu?

Vedci, naši moderní vedci, trávia desaťročia štúdiom starých antických matematických metód, ktoré použil a vytvoril filozof Parmenides aby ich pomocou vypočítali cykly všetkých planét Slnečnej sústavy. Používajú ozubené kolieska a snažia sa minimalizovať ich počet, aby repliku Mechanizmu vedeli vložiť do obmedzeného priestoru krabičky.

Vedci túto rekonštrukciu sami nazývajú veľkou výzvou, pritom sú to tí istí vedci, ktorí vedia vypočítať dráhu rakety, ktorá ľudstvo dostala na Mesiac.

Kde sa teda vzala technológia, ktorú dnešná veda študuje desaťročia a aj tak ju úplne nechápe?

Niektoré záhady histórie zdá sa, ostanú záhadami.

Zdroj: vosveteit.zoznam.sk | news.artnet.com