Sever Slovenska je bohatý na poklady a históriu. Jeho príroda a lesy sú však sužované lykožrútovou kalamitou. No práve vďaka lykožrútovi bol objavený jedinečný poklad! Nález obsahuje dokopy 40 keltských mincí zo striebra. Ide o najcennejšie strieborné mince razené Keltami v tejto oblasti, tzv. tetradrachmy.
Archeológovia, ktorí momentálne pracujú na systematickom prieskume v katastri Mošoviec a okolitých obcí našli unikátny keltský poklad so vzácnymi mincami, ktoré pochádzajú z prvých desaťročí 1. storočia nášho letopočtu. Prieskum je vykonávaný v súvislosti s ťažbou lesa kvôli kalamite spôsobenej lykožrútom.
Podľa Karola Pietu z Archeologického ústavu (AÚ) SAV v Nitre je unikátnosť nálezu nielen v jeho cene, ale predovšetkým v tom kto a ako mince objavil.
„Pretože archeológ nehľadá iba ten samotný poklad, tie drahé mince, ale predovšetkým hľadá súvislosti, aby ich mohol pri detailnej práci v teréne využiť a ten nález vlastne vysvetliť. My sme v tomto prípade mali možnosť do detailu sledovať všetky súvislosti, teda ako bol poklad uložený do zeme, prečo tam bol uložený a podobne,“ vysvetlil Pieta.
„Mince boli prekvapivo rozptýlené na veľmi strmom svahu. Čiže oni boli vlastne ‚stečené‘ dole. Zrejme boli zabalené v nejakom uzlíku z organického materiálu a postupne sa eróziou rozptýli dolu svahom a celý tento autentický proces sa podarilo zdokumentovať a tento nález zabezpečiť,“ uviedol Pieta.
Ako sa tam mince dostali? Aj na túto otázku majú archeológovia jednoduché vysvetlenie.
„Aj vďaka tomu, že sa nám podarilo zachytiť nálezové súvislosti, vieme odhadnúť, že tento poklad niekto do zeme ukryl v čase núdze a vrcholného nebezpečenstva. Z iných lokalít vieme, že v prvých desaťročiach po Kristovi došlo k plošnému zničeniu celej keltskej civilizácie na severnom a strednom Slovensku. Ide o následky bojov, ktoré na tomto území prebiehali a pri ktorých ľudia tieto mince ukryli,“ objasňuje Pieta.
Je pravdepodobné, že mince nájdené v Mošovciach boli vyrazené zo striebra z karpatských ložísk na Slovensku.
„Ekonomická moc Keltov na našom území sa zakladala na ich veľmi šikovnom využívaní prírodných zdrojov, na ťažbe zlata, striebra a hlavne železa. Oblasť Turca patrila ku kľúčovým hospodárskym aj kultúrnym oblastiam v rámci keltského osídlenia Slovenska,“ dodal Pieta.
V súčasnosti je cena pokladu pre vedcov prakticky nevyčísliteľná. Akú mal hodnotu pre samotných Keltov, je ťažké odhadnúť.
“Ide o najstaršie razené mince na našom území. Vieme, že v tom období už Kelti mali prepracovaný mincový systém s nominálmi tak, ako my dnes máme desaťeurovku či päťeurovku, aj oni už mali platidlá so stanovenými hodnotami. Nájdené mince sú takzvané tetradrachmy, to znamená, že majú štvornásobnú hodnotu menších nominálov. Takže takáto minca mala v sebe štyri drachmy a poklad teda obsahuje tie najcennejšie a najdrahšie mince, aké boli v tej dobe razené, a boli z toho najkvalitnejšieho striebra,” povedal Pieta.
