Posledné desaťročia boli na území mesta Žilina a jeho okolia bohaté na archeologické nálezy. Podarilo sa nájsť dlho hľadanú Kaplnku Božieho Tela, odhaliť základy staršieho svätostánku pod súčasným Farským kostolom či na Mariánskom námestí odkryť stavby datované až do 13. storočia. Vedeli ste napríklad, že vo Varíne sa v minulosti odohrala priemyselná špionáž?
Pri všetkých týchto objavoch stál archeológ Považského múzea Jozef Moravčík, ktorý si v súčasnosti užíva zaslúžený dôchodok. Pre Žilinský večerník zaspomínal na prelomové obdobia svojho pôsobenia na poli archeológie a na najväčšie nálezy, ktoré sa na území Žiliny a na okolí podarilo za uplynulé polstoročie urobiť.
Z hľadiska osídľovania Žilina bola už v dávnom praveku pre ľudí zaujímavá. „Najstaršie doklady o prítomnosti človeka pochádzajú ešte zo staršej doby kamennej, keď sa tu pohybovali lovci mamutov a sobov,“ rozpráva archeológ Jozef Moravčík.
Prví roľníci sa na území Žiliny objavili už v 4. tisícročí pred naším letopočtom, čo dokazujú nálezy brúsených kamenných sekier z Brodna, Diviny a Žilinskej Lehoty. „Súvislé osídlenie územia mesta je doložené až od mladšej doby bronzovej, keď celý priestor severného Slovenska zaujal ľud lužickej kultúry, ktorý tu zanechal nielen viaceré sídliská, ale aj popolnicové pohrebiská a rozsiahle hradiská,“ hovorí Jozef Moravčík.
V 30. rokoch minulého storočia sa skúmalo prvé pohrebisko na Bitúnkovej ceste, kde sa našlo vyše 10 žiarových hrobov. Hradiská z mladšej doby bronzovej až mladšej doby železnej sa nachádzajú na Straníku a Hradisku v Závodí. Z mladšej doby bronzovej pochádza aj poklad bronzových čeleniek, špirál a prsteňa s ružicami, ktorý bol objavený na Hviezdoslavovej ulici v roku 1958.
Prví Slovania sa na území nášho mesta objavujú v období sťahovania národov v 5. až 6. storočí. Slovanské osídlenie pokračovalo aj v nasledujúcich storočiach, keď sa začal formovať slovenský národ. Keramika z 10. až 13. storočia bola objavená na Mariánskom námestí, pri Celulózke, v Závodí, Budatíne či v Brodne.
„Tradičný predpoklad, že stredoveká Žilina sa nachádzala pri Kostole sv. Štefana, sa nepotvrdil. Zistilo sa viacero menších sídlisk v okolí kostola vzdialených 0,8 – 2,3 km, ale nie jedna väčšia osada – dedina,“ vysvetľuje žilinský archeológ.
Úspešné pátranie po záhadnej kaplnke
Posledné archeologické výskumy, ktoré sa odohrali na území mesta, dopomohli bližšie určiť, z akého obdobia pochádzajú niektoré najstaršie stavby v Žiline, ako sú Kostol sv. Štefana – kráľa v Žiline na Dolných Rudinách, Katedrála Najsvätejšej Trojice či niektoré stavby na Mariánskom námestí.
Jedným z najdôležitejších objavov bol nález Kaplnky Božieho Tela, ktorá sa spomínala trikrát v Žilinskej knihe, ale nikto nevedel, kde sa nachádza. K jej objaveniu dopomohla viac‑menej náhoda.
„Bývalý pracovník odboru dopravy a životného prostredia RNDr. M. Hrabovec, ktorý je obyvateľom Závodia, a chodil do Kostola sv. Štefana, si všimol vykopané ryhy, v ktorých bolo vidieť kamenné múry. Práce sa ihneď zastavili a od mája do augusta 1995 sme tam realizovali archeologický výskum. Celú stavbu sa nám podarilo odkryť a podľa archeologických nálezov sme ju datovali do obdobia od konca 14. po začiatok 15. storočia. Jej trvanie nebolo dlhé, asi 150 rokov, pretože v polovici 16. storočia postavili južne od nej novú, otvorenú kaplnku aj s kazateľnicou,“ spomína na výnimočný objav Jozef Moravčík.
K najstarším nálezom z miesta výskumu patrí železná pracka kruhového tvaru, prsteň so skleneným očkom či bronzový prsteň s latinským textom z konca 12. alebo najneskôr zo začiatku 13. storočia, čo potvrdilo domnienku, že Kostol sv. Štefana je starší, ako sa predpokladalo a mohol vzniknúť už začiatkom 13. storočia.
Prevratné nálezy v historickom centre mesta
Prelomový bol aj výskum z roku 1995 počas rekonštrukcie Mariánskeho námestia. Archeológovia tu odkryli osem stavieb, o ktorých neboli dovtedy žiadne informácie.
„Jedna z nich, najväčšia murovaná, ktorú sme našli, sa nachádzala pred sochou Immaculaty. Pod ňou bola ďalšia staršia, o niečo menšia stavba, a okolo nich ďalšie drevené, asi z 13. – 16. storočia. Slúžili remeselníkom a obchodníkom, ktorí prichádzali do Žiliny za účelom predaja svojich výrobkov. Podarilo sa nájsť aj dve studne, ktoré sú teraz zrekonštruované a široké žľaby mestského vodovodu, ktorý Žilinčania budovali v roku 1613. Bohužiaľ, výskum sme nedokončili, pretože nám to z mesta nedovolili. Chceli tam silou mocou položiť novú dlažbu,“ vysvetľuje Jozef Moravčík.
Posledný veľký výskum, ktorý Jozef Moravčík viedol, bol výskum pri Katedrále Najsvätejšej Trojice, ktorý podnietil nález stavby staršej ako samotný kostol.
„Existuje publikácia o Farskom kostole, ktorú napísal bývalý žilinský kaplán István Paska v roku 1890 a v nej zobrazuje pôdorys nejakej apsidy, ktorú tu videl počas rekonštrukcie po požiaroch z 19. storočia. Počas výskumu sme túto stavbu odkryli, aj staršiu pravouhlú svätyňu najstaršieho kostola v centre Žiliny, a vyzerá to tak, že táto bola postavená niekedy po roku 1250. Obidve sú vyznačené v pôdoryse v novej dlažbe. Našli sme tam aj 65 hrobov,“ spomína.
V Divinke najväčšie hradisko, vo Varíne veľké železiarske pece
Bohaté na archeologické nálezy boli aj ďalšie lokality v okolí Žiliny. Jozef Moravčík rád spomína na svoj prvý výskum v Prosnom pri Považskej Bystrici, kde odkryli vzácne starobylé obetisko z mladšej doby železnej alebo aj na 70. roky, kedy dve sezóny skúmali naše najväčšie hradisko v Divinke na Veľkom Vrchu.
Za jeden z vrcholov svojej práce považuje výskum vo Varíne, kde v rokoch 1982 až 1984 skúmali pece na tavbu železa z doby rímskej (pred dvetisíc rokmi).
„Doteraz sa pri válovci smerom na Chatu pod Jedľovinou nachádzajú haldy, ktoré vznikli pri tavbe toho železa. Ešte v 19. storočí sa tu aktívne ťažilo a železná ruda sa povozmi vozila do Třinca. Keď postavili Košicko – bohumínsku železnicu, začali voziť železnú rudu zo Slovenského rudohoria. Tých háld, ktoré vznikali pri spracovaní rudy, bolo viacero. My sme čiastočne preskúmali iba tri a napočítali sme ich spolu okolo sedem,“ hovorí Jozef Moravčík.
Na túto skutočnosť upozornil archeológov obyvateľ Varína, keď počas odvodňovania varínskych lúk narazil na kusy železa. Výskumom sa podarilo zistiť, že varínske železiarske pece predstavovali akoby súčasné priemyselné centrum. Pece podobného rozsahu sa doteraz nikde na severozápadnom Slovensku nepodarilo objaviť.
„Pece mali vnútorný priemer od 80 do 120 centimetrov, výšku asi dva metre, a železo sa tu zrejme vyrábalo vo veľkom. Poznáme veľké množstvo železných predmetov od Moravy až po Tatry, ktoré boli zrejme vyrábané zo železa, ktoré sa vyťažilo práve vo Varíne. Nikde inde sa žiadne podobné centrum neobjavilo. Len na Spiši, ale tam boli malé piecky, tak do 40 centimetrov a nie takéto veľké pece.
Profesor Mihok z Košickej fakulty robil analýzy varínskych trosiek a v závere správy napísal, že podobný taviaci proces, ktorý sa odohrával vo varínskych peciach, sa na Slovensku zopakoval až v 16. storočí. My sme vlastne našli už len deštrukciu pôvodných pecí, všetko bolo akoby zámerne rozhádzané.
Pražský archeológ, Doc. Dr. R. Pleiner DrSc., ktorý nám robil odborného poradcu, povedal, že to vyzerá, akoby chceli zabrániť určitej priemyselnej špionáži, a nechceli dovoliť, aby po nich niekto iný postavil také výkonné zariadenia,“ zaujímavo rozpráva archeológ.
Podľa Jozefa Moravčíka je v Žiline stále čo objavovať a skúmať. Stačí zopár náhod a možno sa opäť podarí naraziť na niečo, čo bude pre archeológov zaujímavé a objavné, čo rozšíri poznatky o najstaršej histórii mesta. V týchto dňoch sa už napríklad opätovne obnovil výskum hradiska na Veľkom vrchu.
